Chcem stroj času (1. dôvod)

Niekedy túžim vrátiť čas. Zmeniť niečo nesprávne, čo sa stalo v mojom živote. Jednoducho to odtiaľ vymazať. Zotrieť škaredú škvrnu, ktorá kontrastuje na bielom povrchu. Keby sa zotrela, bola by stena očarujúco biela. Ale kto nám zaručí, že tú chybu nespravíme znovu? Veď keď nebudeme vidieť škvrnu, zabudneme na ňu? Budeme si dávať väčší pozor, aby sme to nespravili znova?

Určite nie. Človek sa učí z chýb a keby sa zotreli, tak by sme na ne časom určite zabudli a urobili ich znova. A to predsa nechceme, či áno? Veď kto by nás upozornil, keby tam nebola tá škvrna? Kto by povedal : Daj si pozor, lebo to má také a také následky? Nikto. A to znamená, že by sme ich robili stále dokola a nebrali by sme si z nich žiadne ponaučenie, lebo na ne tak či onak zabudneme.

Ale keby sme ju mali na očiach, tak by sme si vlastne pripomenuli, čo sa stalo a z akého dôvodu. A logicky by sme sa tomu snažili čo najviac vyhnúť.

Život nám pripravil veľa prekážok, ktorým musíme deň čo deň čeliť. Niektoré zvládneme, iné zase nie. Niektoré nás budú tešiť, iné trápiť.
Ale každá výhra, ale aj chyba, je pre niečo dobrá.

Nikto nás nemôže poraziť, len my sami. Možno nás môžu oslabiť, ale nie poraziť. Takú moc máme len my. Sami si určujeme pravidlá hry. No i tak sa nájdu podvodníci, ktorí mýlia nielen seba, ale aj nás.

A keď sa potkýname o vlastné nohy, obviníme seba? Priznáme si tú chybu alebo to radšej zvalíme na druhého?
Samozrejme, že je ľahšie nepriznať si chybu, ale čo potom budeme z toho mať?
Bude to mať aj nejaké pozitívne účinky?
Bude to mať aj inú odozvu, než sú výčitky svedomia?
Myslím, že nie.

Predsa len si myslím, že nejaké veci by bolo dobré v tom momente spraviť inak. Ale to by znamenalo zmenenie celej budúcnosti, čo by som veru nechcela. Tých nesprávnych rozhodnutí je veľa, ale zato tých správnych, svetlých, je ešte oveľa viac. A za nič na svete by som nechcela o tieto zážitky prísť. Aj keď to prináša svoje obete, za to, čo teraz mám, mi to stojí.

Katka Gulová, VIII.A

Tento článok sme si s dovolením autorky požičali z jej blogu.